Skúsenosti zo zahraničia

Nemecko (od r.1997), Nórsko (od r.1998), Dánsko (od r.1999), Švédsko (od r.2000), Veľká Británia (od r.2001), Grónsko (od r.2002), Island (od r.2002), Fínsko (od r.2003), Slovensko (od r.2010), ale aj Rakúsko, Lotyšsko,  Japonsko, Austrália, štáty Južnej Ameriky

Výsledky overovania efektívnosti programu:

  • zvyšuje školskú úspešnosť žiakov (Izard, Fine, Schultz, Mostow, Ackerman, 2001)
  • učí dieťa používať stratégie regulovania emócií, dieťa si vie poradiť aj so silnými emóciami a vyjadrovať ich sociálne žiaducim spôsobom (Eisenberg a kol., 1998)
  • učí žiakov poskytnúť emocionálnu podporu a pomoc iným (Carlo, Knight, Eisenberg, Rotenberg, 1991, Litvack-Miller, McDougall, Romney, 1997)
  • zvyšuje úroveň sociálno-emocionálnych kompetencií (Eisenberg a kol., 1997)
  • skvalitňuje sociálne správanie žiakov (Hastings, Zahn-Waxler, Robinson, Usher, Bridges, 2000)
  • zlepšuje akceptáciu žiakov spolužiakmi (Fabes a kol.,1994)
  • znižuje agresiu a agresívne správanie detí (Crick, Dodge, 1994; Underwood, 1992)

 –  agresívne deti sa líšia od neagresívnych detí najmä v spôsobe, akým myslia a uvažujú (Nelson, Finch, 2000), používajú pri riešení problémov výrazne menej pozitívnych stratégií než ostatné deti (Richard, Dodge, 1982) a v menšej miere očakávajú, že prosociálne stratégie budú fungovať (Crick, Ladd, 1990)
 –   deti materských škôl mali po programe nižšiu úroveň agresie, menej často narušovali prostredie triedy než deti, ktoré programom neprešli (McMahon a kol., 2000)
 –   žiaci experimentálnych skupín 1. – 3. ročníka ZŠ vykazovali po absolvovaní programu signifikantne nižšiu úroveň agresie než žiaci kontrolných skupín, u ktorých sa agresia ešte podstatne zvýšila

  • u 54 žiakov 3. až 5. ročníka mal program výrazne pozitívny vplyv na rozvoj sociálnych zručností žiakov a na zníženie antisociálneho správania (Taub, 2002)
  •  u žiakov 2. až 5. ročníka základných škôl v USA (spolu 1000 žiakov) sa potvrdil výrazný rozvoj sociálnych zručností a  sociálnej kompetencie, znížilo sa ich antisociálne
    správanie
    a hostilita a zvýšilo sa prihliadanie na potreby iných (Frey a kol.,  2001)
  • aplikácia programu Faustlos,  programu SECOND STEP v nemeckej verzii, na 21 základných školách v Nemecku potvrdila  významné zníženie anxiozity, depresie a
    asociálneho správania žiakov
    (Schick a Cierpka, 2003)
  • používanie programu SECOND STEP u detí materských škôl v USA (výskumnú vzorku tvorilo 109 MŠ) potvrdilo rozvoj  sociálnych zručností a zníženie fyzickej agresie,
    verbálnej agresie a rušiaceho správania
    (McMahon a kol., 2000)
  • žiaci experimentálnych skupín mali na konci programu vyššiu frekvenciu pozitívnych alebo neutrálnych vzťahov so spolužiakmi, kým u žiakov kontrolných skupín sa frekvencia
    interakcií počas roka nezmenila
  • priaznivá zmena spôsobov komunikácie a interakcie učiteľ – žiaci
  • účinná kooperácia školy a rodiny
  • efektívna integrácia programu do rozličných preventívnych programov, ako napr. program duševného zdravia, program rozvíjania optimálneho školského správania, rozvoja životných
    zručností či tolerancie, a to nielen priamo v školskom prostredí,  ale aj v zariadeniach mimo školy

Referencie:

  1. Beland, K.(1988). Second Step Grades 1-3:Summary Report. Seattle:CommitteeforChildren.
  2. Beland, K. (1989). Second Step Grades 4-5: Summary Report. Seattle: CommitteeforChildren.
  3. Beland, K. and Moore, B. (1991). Second Step Preschool-Kindergarten: Summary Report. Seattle:CommitteeforChildren.
  4. CommitteeforChildren (1991). Second Step: A Violence Prevention Curriculum, Preschool- Kindergarten. Seattle.
  5. CommitteeforChildren (1992). Second Step: A Violence Prevention Curriculum, Grades 1-3. Seattle.
  6. Frey, K.S., Nolen, S., Van Schoiack- Edstrom, L. a Hirschstein, M. (2001, June). Second Step: Effects on Social Goals and Behavior. Paper presented at the Ninth Annual Meeting of the Society for
    Prevention Research, Washington, DC.
  7. Halberstadt, A.G., Denham, S.A., Dunsmore, J.C. (2001). Affective Social Competence. Social Development, 10, 79 – 119.
  8. Grossmann, D.C., Neckerman, H.J., Koepsell, T.D., Liu, P.Y., Asher, K.N., Beland, K., Frey, K.S. and Avara, F.P. (1997). Effectivness of a Violence Preventiv Curriculum Among Children in
    Elementary School: A Randomized Controlled Trial. Journal of the American Medici Association, 277, 1605-1611.
  9. McMahon, S.D., Washburn, J., Felix, E.D., Yakin, J., Childrey, G. (2000). Violence Prevention: Program Effects on Urban preschool and Kindergarten Children. Applied and Preventive psychology, 9,
    271 – 281.
  10. McMahon, S.D., Washburn, J. J. (2003). Violence Prevention: An Evaluation of Program Effects with Urban African- American Students. Journal of Primary Prevention, 24, 43 – 62.
  11. Nelson, W.M., Finch, A.J. Jr. (2000). Managing Anger in Youth: A Cognitive- Behavioral Intervention Approach. In P.C. Kendall (Ed.), Child and Adolescent Therapy: Cognitive- Behavioral Procedures
    (pp. 129 – 170). New York: The Guilford Press.
  12. Richard, B.A., Dodge, K.A. (1982). Social Malad justment and Problem- Solving in School- Aged Children. Journal of Consulting and Clinical Psychology, 50, 226 – 233.
  13. Schick, A. – Cierpka, M. (2003). Faustlos: Evaluationeines Curriculum zur Forderungsozial- emotionaler KompetenzesundzurGewaltprävention in der Grundschule. Kinder heitund Entwicklung, 12 (2),
    100 – 110).
  14. Stern, Robin: Social and Emotional Learning: What is it? How can we use it to help our children? (internet http://www.aboutourkids.org/aboutour/articles/socialemotional.html, 2004)
  15. Taub, J. (2002). Evaluation of the Second Step Violence Prevention Program at a Rural Elementary School. School Psychology Review, 31, 186 – 200.
  16. Underwood, M.K., Coie, J.D. a Herbsman, C.R. (1992). Display Rules for Anger and Aggression in School- AgeChildren. Child Development, 63, 366-380.
  17. Wentzel, K., Wigfield, A. (1998). Academic and Social Motivational Influences on Students´ Academic Performance. Educational Psychology Review, 10, 155 – 175.
  18. White, K.J. a Kistner, J. (1992). The Influence of Teacher Feedback on Young Children´s Preferences and Perceptions. DevelopmentalPsychology, 28, 933-940.