Veľmi vítam projekt Druhý krok. Voľakedy sa možno deti učili emociálnemu správaniu od svojich rodičov a príbuzných, pretože boli často spolu. V dnešnom uponáhľanom svete však trávia spolu veľmi málo času a mnoho vecí ostáva na školu. Žiaľ, mnohé deti nevedia na vypäté situácie reagovať primerane, alebo vôbec. Ako spisovateľka oceňujem, že edukácia prebieha nenásilne, prostredníctvom príbehov, čo považujem za najlepšiu formu odovzdávania toho, čo považujeme za dôležité. V príbehu sa vedia deti identifikovať a to usmernenie zoberú prirodzene za svoje, skôr, ako keby im len niekto povedal, urob to tak, alebo tak. Prajem si, aby tento projekt čo najskôr zamieril do všetkých našich škôl.